Aké sú rozdiely v súkromnej fyzioterapii v porovnaní so štátnou fyzioterapiou
Keď za niečo zaplatíme, nepochybne si to vážime oveľa viac, ako keď to dostaneme zadarmo. Súkromná fyzioterapia nie je výnimkou. Niektorým pacientom alebo klientom to môže zaváňať krutým biznisom, ale opak je často pravdou.
Čas verzus peniaze
Ako fyzioterapeuti v nemocniciach alebo štátnych zdravotníckych zariadeniach sa často stretávame s nedostatkom času.
Požiadavky na nás ako fyzioterapeutov sú často veľké a občas sa musíme prepnúť do úlohy krízového manažéra, ktorý dokáže bleskovo rozhodovať o tom, čo a prečo je teraz najdôležitejšie a čo môže chvíľu počkať. Často musíme obsluhovať laser, magnety, pripájať diódy na elektroliečbu, starať sa o pacienta a hlavne vybavovať všetky papiere - výkazy pre poisťovňu a záznamy o tom, čo s pacientom robíme. Na druhej strane, každý mesiac nám príde na účet dohodnutá mzda.
Navyše v niektorých štátnych zariadeniach máme sotva 30 min na pacienta v jednom časovom úseku. Za ten čas asi ťažko môžeme ísť do detailov v anamnéze alebo sa púšťať do náročnejších techník, ako je Vojtova reflexná lokomočná technika. Ak máme šťastie, dostaneme 45 minút na pacienta, v takom prípade je situácia o niečo veselšia.
Dopyt jasne prevyšuje ponuku
Veď koľko pacientov trpí bolesťami chrbta po operácii alebo po úrazoch.
Často sa stáva, že aj keď by sme veľmi chceli - vyhovieť všetkým, jednoducho nie je možné osloviť všetkých.
Ak je však pacient ochotný zaplatiť, má možnosť dostať sa k súkromnému fyzioterapeutovi, a to aj do druhého dňa.
Administrácia a bodovanie
V nemocniciach a v štátnom zdravotníctve sme často zahltení papierovaním a potrebou vykazovať výkony a zvažovať, čo ešte poisťovňa preplatí a kedy. Niekedy máme pocit, že papierovačky sú dôležitejšie ako samotná práca s pacientom. To v súkromnom sektore nemáme. Tam si stačí robiť poznámky, aby sme vedeli, na čo sa máme ďalej sústrediť.
Každá minca má dve strany
Zdá sa, že súkromný sektor je pre nás fyzioterapeutov jednoznačne výhodnejší. Každá minca má však dve strany. Záleží na tom, či pracujeme pre niekoho, máme vlastnú súkromnú prax so zamestnancami alebo pracujeme sami pre seba ako samostatne zárobkovo činné osoby.
V súkromnom sektore máme zvyčajne viac času na klientov, ale popri tom riešime ďalšiu agendu.
Ak sme zamestnanci, máme každý mesiac „isté peniaze“, zatiaľ čo ako súkromní lekári alebo zamestnávatelia musíme riešiť sociálne a zdravotné poistenie, poistenie zodpovednosti za škodu, objednávanie klientov a cvičebných pomôcok, vedenie účtovníctva, prípadne mzdy.