Naťahovanie

Natiahnuť áno alebo nie? Ako, kedy, ako dlho a ako často sa naťahovať?

Toto sú pomerne časté otázky pacientov, ale je to aj veľmi častá téma medzi fyzioterapeutmi. Každý má naň iný názor a neexistuje veľa preukázaných štúdií o jeho prínosoch.

Vo svojej praxi som počul už takmer každý názor. Ale myslím, že najviac ma zaujal názor trénera elitných športovcov, ktorý tvrdil, že nepotrebujú strečing. Takmer ho športovcom zakazoval. Možno sa niečo stratilo v preklade, ale v každom prípade ich k tomu nenabádal. Dôvodom bolo, že by tým športovci stratili silu. Bolo to pred niekoľkými rokmi a takmer som na to zabudol. Až donedávna, keď som vďaka webovej stránke World of Physiotherapy narazil na štúdiu, ktorá robila akúsi rešerš z iných štúdií. Výsledkom bolo, že sa ukázalo, že akákoľvek forma strečingu neznižuje silu počas cvičenia, a ak áno, tak len na určitý krátky čas. To ma celkom upokojilo. Keby bol výsledok opačný, musel by som sa sám pustiť do dlhej analýzy, pretože by som musel nájsť príčinu, pochopiť dôvod, aby som to mohol pacientom správne vysvetliť. To sa nestalo a našťastie my ako fyzioterapeuti môžeme pacientov naďalej učiť, ako sa majú naťahovať.

Základné rozdelenie strečingu je na statický a dynamický. Samozrejme, existujú aj ďalšie, ale ja by som sa chcel zamerať na tieto dva typy.

Statický strečing je podľa môjho názoru lepšie vykonávať po tréningu alebo po fyzickej aktivite všeobecne. Zahŕňa naťahovanie v konkrétnej polohe s výdržou. Rád ho učím ľudí skôr ako postizometrickú relaxáciu PIR. Teda minimálny protitlak vo fáze blízkeho konečného rozsahu, po ktorom nasleduje uvoľnenie s miernym tlakom do ľahkého ťahu. Samozrejme, spôsobom, ktorý človeku neublíži. Nechávam ich robiť 3 série, opakovať 3-krát za sebou s 10 s „odporom“ a 20 s relaxáciou a prípadne s naťahovaním do vyššieho rozsahu, ak je to možné. Polohu vždy upravujem podľa potreby. Prípadne sa dá robiť „klasický“ statický strečing s 10 s výdržou a 10 - 20 s úplným uvoľnením. Vždy záleží na tom, aký problém pacient má.

Ja vo svojej praxi uprednostňujem dynamický strečing, ale je to čisto subjektívne. Opäť záleží na tom, komu ho predpisujem, s akým problémom sa na mňa obráti. Pri aplikácii dynamického strečingu sa ľudia toľko „nenaťahujú“, ale ideálne je, ak sa zároveň natiahnu a zahrejú. Aj preto odporúčam tento typ strečingu pred cvičením. Aj pacientom sa táto metóda viac páči, pravdepodobne kvôli „hravosti“. Pacientov cvičenie baví, sú to väčšinou aktívni športovci, ktorí sú radi, že nedostávajú len „nudné“ fyziologické rady a cviky. Má to pozitívny vplyv aj na terapiu. Dotyčný sa pri cvičení uvoľní, vyplaví sa mu časť endorfínov, je to pre neho aj zábava. Počet opakovaní dávam 10 - 20 podľa náročnosti a opäť aspoň 3 série. Cvičenie predpisujem aj na „prechádzku“ asi 15 m. V závislosti od počtu cvikov a opakovaní je dobré mať takúto dynamickú rozcvičku aspoň 10 min.

Posledná otázka: Ako často? Opäť to závisí od náročnosti. Určite odporúčam strečing pred a po športovaní. A tu opäť záleží na tom, ako často človek športuje. Ak napríklad robíte 1 - 2 strečingy týždenne, mali by ste pridať 1 - 2 strečingy mimo športu alebo jogy (ale o tom inokedy). Pokiaľ ide o športovca, ktorý má 5 a viac tréningov týždenne, odporúčam cvičiť „len“ so športom. Takéto počty odporúčam vtedy, keď ide o udržanie flexibility, prevenciu zranení alebo pocit mierneho skrátenia a napätia vo svaloch počas športu alebo po ňom, nie keď ide o zranenie alebo úraz.

Nemusíte so mnou súhlasiť, rád si vypočujem vaše názory, samozrejme, aj protichodné. Minimálne sa dozviem nové informácie o možnostiach strečingu.